Som človek presvedčený, že medicína si vybrala mňa, nie ja ju. Moja cesta k titulu doktor medicíny bola naozaj zaujímavá. Na strednej škole som nebola príkladnou študentkou – viac ma bavilo žiť život než tráviť hodiny nad knihami. Prihlášky na vysokú školu som mala v Bratislave na učiteľstvo a v Prahe na Prírodovedeckú fakultu, odbor antropológia. Dostala som sa na učiteľstvo v Bratislave, ale nie na predmety, ktoré som chcela, preto som sa rozhodla nenastúpiť a namiesto toho som šla so spolužiačkami do Prahy na nultý ročník prípravy na Prírodovedecké a Lekárske fakulty.
A tam sa to začalo meniť. Po roku prípravy som svoje ďalšie prihlášky smerovala výhradne na lekárske fakulty. Dostala som sa na 1. LF UK v Prahe, kde som začala svoju cestu. Zatiaľ čo ma stredná škola nebavila, vysoká ma úplne pohltila. Bola to skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem – úžasná a zároveň nesmierne vyčerpávajúca. Praha sa stala mojím druhým domovom.
Koniec štúdia bol rovnako náročný ako jeho začiatok. Dva roky som mala odklad, pretože som neuspela na poslednej štátnej skúške z chirurgie. Bola som unavená a skúška dopadla zle, takže som sa bála ju opakovať. Keď som to nakoniec spravila, opäť som pocítila, že toto je moja cesta, že takto to má byť. Ale každý úspech rýchlo vyprchá – eufória z víťazstva zmizne skôr, než zapadne slnko. Kiežby sme na pády a zlyhania zabúdali rovnako ľahko.
V čase eufórie a čakania na promócie prišiel svetový Covid, a tak som zostala doma ďalšie dva roky. Môj sen stať sa patologičkou sa rozplynul, pretože pre Covid neprijímali nových lekárov. Roky som sa toho nevedela vzdať, rozmýšľala som, ako by vyzeral môj život, keby som spravila tú poslednú štátnicu, keby neprišiel Covid a zostala som v Prahe. Ale život mal iné plány.
Keď Praha neprichádzala kvôli Covidu do úvahy, intuitívne som si vybrala to, čo na škole, kde som bola jediná, kto si zvolil pracovisko hematológie na UHKT. Doktorke, ktorá sa mi venovala, som napísala, že ak si vyberiem klinickú medicínu, bude to hematológia. V roku 2021 som nastúpila na hematologické oddelenie v Prešove. Začiatky boli úžasné – vždy budem tvrdiť, že to bolo mojich najkrajších osem mesiacov v práci, ale zároveň aj najťažších a najvyčerpávajúcejších, aké som zatiaľ zažila. Ale o tom inokedy.
Čo ťa nezabije, to ťa posilní, a preto som dnes tu ako lekárka v príprave vo vnútornom lekárstve. Ako študentku ma inšpirovala jedna doktorka, patologička na fakultnej patológii UK. Práve tam som začala vytvárať študijný materiál pre seba a povedala som si, že jedného dňa ho sprístupním aj pre druhých. Preto som tu dnes – a verím, že sa vám to bude páčiť.